Na čo je dobrý mangán a s čím ho neužívať spoločne?

V tele i potravinách sa mangán nachádza v obmedzenom množstve. Väčšina potravín obsahuje menej ako 5 mg mangánu na kilogram. Medzi bohatšie zdroje patria orechy, čučoriedky, tekvicové semená, kakao, obilie alebo čaj. 

Užívate mangán? Pozor na železo

Nie je dôležité len to, koľko mangánu máme v jedálnom lístku, ale tiež ako ho naše telo dokáže využiť. Niektoré látky v tele spolupracujú v „symbióze“, iné si naopak môžu škodiť. To platí aj pre železo a mangán. Zvýšená hladina železa môže znižovať množstvo mangánu v organizme. A rovnako tak príliš mnoho mangánu môže viesť k nižšej vstrebateľnosti železa. Preto by sa napríklad vo výživových doplnkoch nemali tieto dva minerály vyskytovať spoločne. Absorpciu mangánu, a tým aj jeho množstvo v tele, môžu negatívne ovplyvniť napríklad aj kyselina fytová, kyselina šťaveľová alebo polyfenoly. 

Dospelí vstrebú zo stravy 3 – 8 % mangánu, u mužov je to menej – práve kvôli vyšším zásobám železa v ich tele.

Na čo je dobrý mangán v súvislosti s energetickým metabolizmom?

Mangán sa spolupodieľa na správnej funkcii enzýmov, odborne povedané: pôsobí ako ich kofaktor. Enzýmy sú bielkoviny, ktoré urýchľujú chemické reakcie v tele. Mnoho z nich priamo súvisí s takzvaným energetickým metabolizmom. Teda s premenou živín na energiu, ktorú môže telo využiť. 

Čo to je vlastne metabolizmus?

Metabolizmus je súbor všetkých chemických reakcií prebiehajúcich v tele. Tieto reakcie zahŕňajú premenu potravy na energiu, ktorá je potrebná na základné životné funkcie, ako je dýchanie, rast, oprava buniek i regulácia telesnej teploty. 

Mangán hrá rolu napríklad pri: 

• metabolizme glukózy, ktorá je hlavným zdrojom energie pre bunky;
• metabolizme aminokyselín, základných stavebných jednotiek bielkovín;
• ochrane buniek pred oxidačným stresom.

Mangán: pôsobí priaznivo na kosti i kĺby 

Mangán okrem iného prispieva aj k udržaniu zdravých kostí a tvorbe spojivových tkanív. Ak je to možné? Mangán je dôležitý pre enzýmy podieľajúce sa na tvorbe a mineralizácii kostnej hmoty, respektíve ukladaní kostných minerálov. Vďaka tomu môže pozitívne ovplyvňovať ich pevnosť a hustotu kostí. Mangán využívajú tiež enzýmy, ktoré tvoria hlavné zložky spojivových tkanív, vrátane chrupiek, a prispievajú k ich pružnosti a odolnosti voči tlaku.

V tele máme približne 10 až 40 mg mangánu – nie je to veľa, preto sa tiež mangán nazýva stopový prvok (čiže mikroprvok). Štvrtina mangánu je uložená v kostnej dreni. Nachádza sa ale tiež v niektorých orgánoch – pečeni, obličkách, pankrease alebo nadobličkách.

Zdroj:

https://bezpecnostpotravin.cz/vyzivovy-vyznam-manganu/

https://www.nal.usda.gov/sites/default/files/page-files/manganese.pdf